Ranné slnečné lúče mi pripomenuli, že končí obdobie temnej časti roka a teda je čas na rekapituláciu pozretých filmov. Neskorá jeseň, zima, skorá jar – ideálny čas pozrieť sa na dno svojej duše cez filmové príbehy. Ponúkam vám mini-inšpirácie na vzhliadnutie filmov z môjho individuálneho top-rebríčka.
***
Jeseň po španielsky
Vybehne pred bytovku na lavičku chytať posledné lúče leta a dá si na pomyselnom balkóne kávu s cigaretkou. Obzerá sa po okolí. Pamätá si ho ešte od študentských čias. Slušný polocigáň a furt smetiar. Baví ho to.
– Dobre je na slnku? – pozdraví ju ležérne zo stupienka smetiarskeho auta držiac sa len jeden rukou.
S úsmevom mu z lavičky s cigaretou v ruke kývne.
– A vy kam s tou kyticou? Obísť pol Slovenska a položiť na Slavín? – podpichne okoloidúci sused ledva dychčiacu susedu obchádzajúcu cintoríny.
Pri nohy sa jej priplichtí mača. Ráno mu dala mlieka do bielej porcelánovej misky a už si ju ochočilo. Privonia k zaváraninovému poháru plnej ohorkov od cigariet akoby hovorilo: „Ja viem, že si tu kvôli tomu!“ A po chvíli sa jej usadí v kline. Je niektorý z voľných dní – štátnych sviatkov. Vie to podľa prázdneho parkoviska pred supermarketom.
Filmy ako Julieta (2016) od Pedra Almodóvara odhaľujú zmysel života a v tomto konkrétnom filme napĺňanie rodových vzorcov naprieč generáciou, alebo ak chcete transgeneračný prenos. Volver (2006) Vrátiť sa – vypointovaný na samý koniec po tragickom prežívaní ťažoby osudu zneužívaných žien s typicky južanským temperamentom je majstrovským dielom. Aj Všetko o mojej matke (Todo sobre mi madre, 1999) vtiahne do deja, požuje a vypľuje. „Už sa mi stalo všetko, čo sa mi mohlo stať. Zostáva mi už len užívať si života.“ (Rozervaná objetí, Los abrazos rotos, 2009).
Stmieva sa. Susedia z prvého poschodia sa vracajú od rodičov s výslužkou v plastikovej nádobe. Ponúknu ju domácou jablkovo-makovou štrúdľou. Pre potulujúce mača vraj už majú útulný domov na dedine. Doma ju čakajú čerstvo odtrhnuté neskoré jablká zo stromu bez postrekov od jedného obuvníka, obyčajného remeselníka s poctivou náturou. Vylial jej svoje ťažké srdce: „Deti, manželka a už vôbec nie svokra ma za čistý štít charakteru slovne veru neocenia.“ A odfrčal už preč na motorke. Blonďavá kráska z opačnej strany prvého poschodia jej nesie domáce, mamou napečené, pagáče a ide si užívať tichý byt bez pubertálnej dcéry a priateľa.
Almodóvarova tvorba je plná symboliky prihovárajúcej sa priamo duši. Rozkoš v oblakoch (Los amantes pasajeros, 2013) ako seba-reflexívny a odľahčený výtvor autora vymykajúci sa súčasnému žánru, s humorom odkrýva gay-svet. K tomu ešte veštica na palube lietadla, ktoré sa možno zrúti k zemi a ona cíti smrť niektorého z pasažierov. Nuž, na základoch sexu ľudia uzatvárajú rôzne druhy vzťahov. Preplietajú sa ich osudy. „Koniec lásky je jedna z najsmutnejších vecí v živote.“ (Hovor s ňou, Hable con ella, 2002). Čo myslíte – počujú ľudia v kóme, čo im rozprávate?
Aj Erika potrebuje ticho. S každým stretnutím totiž vníma, obsahy podvedomia druhého človeka a tie sa napĺňajú do toho jej vyprázdneného individuálnou sebaskúsenosťou. A kým neodznie v komunikácii všetko nevypovedané verbálne a kým sa jej tým neuľaví, žije svetom dotyčného človeka. Teší sa chvíľam samoty a túži po dome na samote. Tam, kde silný vietor rozfúka močiare smútku.
V sérií španielskych filmov zostaneme. Relatos Salvajes (2014) – Divoké historky pobavia slušne žijúcu a pomaly vymierajúcu strednú triedu. Je o tom, čo sa môže stať, keď niekto vystúpi zo spoločenskej role, poddá sa inštinktom a uchýli sa k extrémnemu konaniu. Aké uvoľňujúce! Zo španielskych „noviniek“ tohto roku jednoznačne vedie Muž, ktorý zabil Dona Quijota (2018) alebo skôr: Ako sa mi v donquijotskom duchu podarilo po 30-tich rokoch konečne dokončiť film. La cara okulta (2011). Vyžaduje viac odvahy na opätovné vzhliadnutie, ak sa s hlavnou predstaviteľkou identifikujete. Mimochodom, čo by ste robili vy, keby ste uviazli v skvele maskovanom atómovom kryte a s prehľadom sledovali, čo sa v dome deje?
Záhada strateného popolníka
Dlhé noci a krátke tmavé a studené dni sa jej zdajú vhodnými na rozšírenie vzdelania a poznania cez súčasnú filmovú produkciu. V španielskych filmoch cíti dušu, zmysel života a spiritualitu bez hľadania. V tých amerických nie. A predsa?
Wonder (2017). Veľmi hlboký a dojímavý príbeh na americkú kinematografiu. Výnimočný, ako som už dávno nevidela. Porovnateľný snáď len s príbehom Pošli to ďalej. Nuž, keď sa raz niekto narodí ako výnimočný, ťažko zapadne medzi priemer. Rozkreslenie prežívania jednotlivých postáv, ich motivácií dojme snáď aj najtvrdšie srdce.
Práve, keď číta o sile ticha v kapitole Cesta ducha z knihy Duša Indiána, zazvoní sused. Narýchlo vezme kľúče oblečená v teplákoch a bunde, obutá v bielych krokuskách s fialovými kvetmi a zelenými lístkami vybehne pred barák.
– Niekto nám ukradol pohár so špakmi – ozve sa z mikrofónu domovníčka – Vyjebanci akýsi!
Erika vyfúkne cigaretový dym. Spomenie si, čo poznamenal v lete jej kamarát s výzorom chlapca z akejsi chlapčenskej hudobnej skupiny: „Tu je to divoké!“ a odišiel potajme popíjať do bytu na okraji mesta s výhľadom na les a srnky. Obloha sa mračí a temná časť roka sa rozvaľuje všade. Nie je to až taká tragédia. Skôr si predstavuje, že odrazu vypínajú internet a jej zostanú iba nahrávky Senzusu, Carmy a Colonie na záložnom disku, z ktorej súčasní mladí vytvorili novú hymnu. Striasa ju od hlavy až po končeky prstov.
Oblaky sa rozostúpia a Mesiac v splne sa vyníma nad cirkusantmi stavajúcimi svoj šiator na zelenej lúke. Tigre sa ladne prechádzajú v klietke v analógii s ich králikárňou.
– Sú to naozaj tigre? – spýta sa pribehnutá domovníčka s prižmúrenými očami. – Strčme ruku a zistíme!
Rýchlo sa zasmeje vtipu. – Ideme? – vyzve ju.
– Ideme! – odvetí ona a poberú sa.
Formulka na odplašenie nočnej mory
V rodinnom aute na parkovisku sedí domovníčkin synovec postihnutý detskou mozgovou obrnou v špeciálnom sedadle. Vraj sa včera vyhrážal celej rodine, že spácha samovraždu a chce sa s ňou stretnúť, tak mu s jej súhlasom plnia jeho želanie. Prichádza k nemu ako hviezda na nebi záhad, ktorú obdivuje. Hneď po miestnom vodcovi nacionalistov. Jeho mama vytvára slovnou vatou povzbudzujúcu atmosféru, jeho otec sa vzdiali a zvyšné tri zdravé detí sa tvária nezúčastnene. On nadšene pľuje sliny a takmer zrozumiteľne komunikuje. Veľmi rád a často sleduje TV8 s vešticami pred spaním. Pred pár dňami jedna z nich dala jednoduchý, stručný a účinný príkaz ako sa zabaviť nočnej mory. Zaujíma ju aký príkaz.
– „Odjeb sa!“ – zaznelo zvučným hlasom z obrazovky.
– Najskôr sa smial. Strašne silno sa smial, – hovorí jeho mama. – A odvtedy sa v noci bojí a chce zomrieť. Chlapec za výraznej podpory svojej mamy súhlasí, že sledovanie televízie nahradí večer počúvaním upokojujúcej meditatívnej hudby. Hneď po ubezpečení, že žiadneho ducha určite doma nemajú a môže bez strachu v izbe pokojne zaspať.
Remake (2017) francúzskeho filmu Nedotknuteľní (2011) osviežuje, aj keď nie tak ako originál. Sci-fi horor Upgrade (2018) ponúka iné riešenie, technologické vylepšenie namiesto života na invalidnom vozíku.
Z YouTube jej už hrajú upokojujúce jazzovo-bluesové inštrumentálne skladby, kým si vyberá podložku pod notebook. Rozcvičí si stŕpnuté prsty odvyknuté od monotónnych drobných pohybov štrikovacích ihlíc a položí ich na klávesnicu. Automaticky sa pohybujú, ako keď v meditácii čistí myseľ od myšlienok ponárajúc sa stále hlbšie a hlbšie do duše a vnútorným zrakom aj uchom vnímajúc, čo je podstatné. Potom vybaví zopár mailov.
***
Hudobný šaman v Live Aid a iné rozprávky
Lúska darované orechy pomaly a trpezlivo si uvedomujúc prečo Popoluška (2015) bola Popoluškou. Tiež musí na všetky ponuky a dary života hovoriť – Áno. Bývalej kolegyni, teraz opatrovateľke blízko nemecko-francúzskych hraníc, pošle zopár vrúcnych telepatických pozdravov ako vďaku za darček a zhodnotí, že nová verzia klasickej rozprávky ju obohacuje o nový rozmer poznania citového zranenia macochy. Nalúskané orechy sype do malých zaváraninových pohárov a zalieva medom. Podľa lunárneho kalendára je totiž vhodný deň na zaváranie aj uprostred zimy.
„Rozprávku“ Alfa (2018) sa oplatí vidieť aspoň kvôli krásnym digitálnym scénam prírody a povznášajúcej myšlienke priateľstva chlapca a vlčice (vlčiaka). Keď už sme v rozprávkovom žánri, tak Janko a Marienka – lovci čarodejníc (2013) je síce krvavý upgrade pôvodnej verzie, avšak symbolikou obrazov veľmi prístupný súčasnému dynamicky sa rozvíjajúcemu postmodernizmu. Kráska a zviera (2017) okrem iného ukazuje ako fungujú a pracujú veštice, čo však neznamená, že vďaka daru jasnovidnosti práve oni dokážu uniknúť predpovedanému osudu. Rebelka (2012) nádherne odkrýva ako funguje napĺňanie rodových kliatieb naprieč alebo skôr – bez ohľadu – na plynutie času. This Beautiful Fantastic (2016) je skôr snovou rozprávkou pre dospelých. Rovnako ako rozprávka mocenského boja Jupiter na vzostupe (2015) s pôvabnou Milou Kunis. Mix gréckej mytológie a niektorej z vesmírnych odyseí. Bolo by veľmi odvážne tvrdiť, že postavených na astrologických alebo nebodaj astronomických poznatkoch. Rozprávka rozprávok (2015) naopak má s rozprávkami pre deti málo spoločné, skôr cez tri príbehy s historickými kulisami stredoveku symbolicky načrtáva márnosť krutej reality v duchu hrôzostrašných príhod bratov Grimmovcov a strašidelných obrazov hriechu a morálneho úpadku od Hieronymusa Boscha.
Pozrie množstvo stiahnutých filmov z internetu a zakončí ich Bohemian Rhapsody. Vraj druhý najlepší film roku 2018. Prvým je animovaný Spiderman. Nemôže posúdiť, nevidela ho. Pre ňu je prvým film o genialite Freddieho Mercuryho a o Queen a to aj napriek tomu, že nie je a ani nebola ich fanúšičkou v temne 80-tych rokov posledného storočia minulého tisícročia.
Drony a hra začína
Bohemian Rhapsody sa inšpiratívnym spracovaním stal prvým, čo otvára srdce radosti a nadšeniu a zaujatiu pre spoločnú vec. Filmom zachytený príbeh je tiež o tom, že emócie z každej životnej situácie možno transformovať do zhluku tónov, ktoré vibráciami naladia masy vibrujúcich na rovnakej vlnovej dĺžke.
Príbeh drží „flow“ až tak skvelo, že jej nedá a pozrie sa, kto film režíroval a napísal scenár.
Pre tých, čo by radi vedeli ako sa dvíhajú vibrácie Zeme, tak presne tak ako na koncerte v Live Aid. Šamanom na pódiu hypnotizujúcim dav. Okrem ukážky práce so spirituálnou sférou má film aj ďalšiu príťažlivú rovinu postavenú na hodnote rodiny. Hudobnej rodiny. Tej rodiny, ktorá príjme vyvrheľov nielen v inakosti sexuálnej orientácie, ale otvorí brány konzervatívnej dekadencie a oslobodí od bremena tradičných predsudkov spútavajúcich slobodu ducha.
Na chodbe obchodného domu predajca predvádza funkcie hračkárskeho drona znudeným starým rodičom kupujúcim pre svojho vnuka darček pod vianočný stromček. Na chodbe bytovky mladý muž maľuje stenu na bielo po nočnom výbuchu červeného burčiaku a následne umýva schody. Ona sa zatiaľ ponára do noviniek sci-fi a vznáša sa na krídlach fantázie veľkolepých ideí.
Liekom na dušu hneď po Bohemian Raphsody sa jednoznačne stáva The Player One: Hra začína, 2018. V roli večernej uspávanky dedka Večerníčka spoľahlivo nahrádza filmy Armagedon a Piaty element. Svet budúcnosti je v bezpečí adolescenta s čistou dušou, dobrými úmyslami a s playstation v rukách. Žiarou rýdzeho charakteru a silou priateľstva porazí ducha kapitalizmu.
– Tí ľudia furt nakupujú! – povzdychne si predavačka z blízkeho supermarketu, kým otvára vchodové dvere jej pomyselného balkóna pred bytovkou. – Veď tovaru je dosť!
– Asi to nevedia. – myká plecom ona.
Suseda so smiechom pribuchne dvere.
***
Biele čapice Pani Zimy, prekliata cigareta…
Sneží. Kalamitne. Vianočne. Po zimných prázdninách. Minie ďalšie klbko v rozštrikovanom svetri ešte z roku 2007.
– Boha jeho! Dnes som už dvakrát odhŕňal. – okomentoval jej za chrbtom sused 30 centimetrovú nádielku snehu.
Pani Zima nasadila biele čapice a poprikrývala všetko bielou prikrývkou. Pokojne na parkovisku pred bytovkou môže vyhlásiť súťaž: „Nájdi si svoje auto!“ Od autodopravcu prevezme 15 kg balík kníh z antikvariátu. Doma si skontroluje, či sú nohavice po kolená naozaj mokré a treba ich vysušiť na radiátore, alebo sa jej to iba zdá a trpí obyčajnou duševnou poruchou.
„Nie, nie, nestretol som Boha. To bola len obyčajná psychotická epizóda.“ (Božský Bruce, 2003)
– Dobrý deň, pani zlatá, všetko dobré v novom roku. Máte cigaretu?
Vyberie poslednú z krabičky a ponúkne mu ju. Pripáli, kým čosi trkoce.
– A 50 centov by sa nenašlo? – pýta sa kým vysypáva obsah zaváraninového pohára plného vajglov do vrecka oblečenej dámskej koženej bundy.
Pokýva nesúhlasne hlavou.
– Už ani pohár tu vonku nemáte. Vždy som vysypal.
– Niekto ukradol. – odvetí.
– Ja som to nebol! Ja som to nebol!
Nepochybuje. Veď je slušný cigáň. Vyberie zvyčajne zvyšky zo smetných kontajnerov do igelitky a pobrie sa k ďalším.
– Veľa zdravia Vám prajem. Aj vášmu mužovi a deťom. – Naznačeným pohybom panvy dopredu a dozadu a gestom ruky od rozkroku smerom hore ukáže stoporený penis a poberie sa za kamarátom pred otvoreným kontajnerom.
…a svätý Peter od nebeskej brány
V duchu sa zasmeje a myšlienky sa jej pohnú smerom k letnému stretnutiu s iným mužom v castingu na voodoo-trpazlíka.
„El padre“ ho volali robotníci v Afrike. Stál na krížnych cestách, pofajčieval a odrazu z ničoho nič sa pri ňom zjavil malý šaman ako duch. Oblečený len akýmisi šnúrkami na tele, čo pripomínali oblečenie.
– Nedám. – odvrkol mu vtedy na žiadosť o cigaretu.
Na Slovensko si vtedy „El padre“ doniesol piaty stupeň malárie ako suvenír. Na 11 dní upadol do kómy. Po prebratí do tohto sveta ako prvé povedal: „A odteraz si nestrihám vlasy. Svätý Peter od nebeskej brány mi tak nakázal.“ Ako jediný muž jej vtedy poďakoval za stretnutie. Že sa mohol vyrozprávať. Ostatní muži v „castingu“ brali sebaprezentáciu, opis vlastného životného príbehu a ventiláciu ako dialóg s ňou. „El padre“, muž, za ktorým v lese prichádzali zvieratá, aby boli v jeho prítomnosti sa v Erikinom živote zjavil prvý aj poslednýkrát.
Miesto splnených prianí (2017), čo dodať? Treba vidieť ako sa dokážu v realite pospájať osudy ľudí s rôznymi želaniami alebo inak – ako vyzerá psychohygiéna psychoterapeuta. Keď už sme pri menšinových filmoch Líza – líščia víla (2015) zasa ukazuje ako je to s človekom, s ktorým ruka v ruke kráča životom Pán Smrť. Je veľa príbehov vytvorených z precítenia blízkych stretnutí so smrťou. Chatrč (2017) je jeden z nich. Ak animovaný film, tak radšej Kniha života (2014). Prirodzenosť podania smrti, posmrtného života a hier bohov filtrované cez latinskoamerickú kultúru sa len tak bežne nevidí. V Blueberry (2004) je zasa nádherne vizuálne zobrazená duša. Autor sa vyzná.
Spontánna a nečakaná novoročná predpoveď Erike dáva viac ako nespočetne iných a formálne pozdravov zaslaných emailom. Radosťou z tohtoročnej priaznivej prognózy otvorí srdcovú čakru a pohľadom rozžiarených očí roztopí okolitý sneh.“
***
Paralelne potulný kaviarenský život
Televízia bez predžutých informácií a predpripravených TíVí programov jej dáva obrovskú slobodu výberu v trávení voľného času.
All Eyes on Me (2017) tvorí hudobné okienko (Beze mně – Šest tváří Boba Dylana (2007), Cadillac Records (2008), Elvis Presley (1979), Johnny Cash, 2008) v poznaní, na čom, teda na akých hudbou vyjadrených emóciách – vibráciách, vyrastala Amerika. Film s Lady Gaga Zrodila sa Hviezda (2018) je síce z hudobného sveta, ale má iný nádych. Komornejší. Žensky emotívnejší. Otvárajúci srdcia túžiacich po láske či smútiacich za láskou. Ten ju neoslovil. Hlavný predstaviteľ mužskej role, áno.
Thor – Ragnarok (2017): „Nič ťa tak neupokojí ako keď vidíš, že je svet šialenejší ako ty.“ (Ktorý svet? Reálny alebo virtuálny?)
– Keď sa pozriem na filmy cez optiku sympatií k hlavnému mužskému hrdinovi, jednoznačne vedie Thor (2011). Teda viedol. Len dovtedy, kým priateľ na sociálnej sieti nezdieľal fotku Thor – Temný svet (2013) v nechutnej fotomontáži ružového Barbie-kostýmčeku. (Čo tí žiarliví chlapi na facebook nevypustia?) A samozrejme kým zo všetkých marvelovských aj nemarvelovských hrdinov neurobili karikatúry v Avengers – Nekonečná vojna (2018). Avengers virvarom zmiatol. Proste tam chýbal opitý Hancock (2008).
– To musíš ísť práve čil, keď čúram? – spýta sa jej podgurážený a kymácajúci sa sused zatvárajúci poklopec a otvárajúci jej vchodové dvere do bytovky. Gentleman za každých okolností. Osvetlila ho nechtiac svetlami auta, keď parkovala. Fakt ho nechcela vydesiť. Len dodržovala dopravné predpisy a bezpečnosť na cestách. Tak ako jej poradil Strážca zákona: „Dodržujte dopravné predpisy, nech je na cestách bezpečne!“ Radu od neho dostala hneď po tom, čo sa ho spýtala, či tú statickú kameru tam majú už dlho a zaplatila blokovú pokutu za nedodržanie prikázaného smeru jazdy.
„Každý chlap je pre ženu limitujúci.“ ako hovorí úspešná Slovenka žijúca v Taliansku. Krásna ako Alita – Bojový anjel (2019) novšia počítačová verzia Lary Croft, ženskej hrdinky v otcovskom komplexe.
Erika zisťuje, čo znamená počúvať správy od kamarátok žijúcich doma a v zahraničí v porovnaní s nesledovaním správ z miestnych televíznych staníc. Ona sa jej ešte spýta, čo je na tom pravdy, že o 5 rokov bude koniec sveta. Vraj aj v televízii to dávali. Hovoril americký aj ruský prezident. A na Slovensku o tom nemôžeme vedieť a následne devalvuje rodnú krajinu na mediálne-politicko-ekonomickú kolóniu.
Super-hrdinovia
Keď sme už pri blonďákoch, tak svoje čaro má aj rockový gangster Kráľ Artuš – legenda o meči (2017) alebo smerom na východ sovietsky partizán 13. storočia Legenda o kolovratovi (2017). Fínsky Neznámy vojak (2017) so zdravým sedliackym rozumom a pevným i vedomým zámerom prežiť nezmyselnú vojnu Fínska a Ruska či Redbad (2018) mýtický hrdina z 8. storočia z oblasti Holandska a christianizácie ohňom a mečom. V historicky doloženej skutočnosti, keď mal byť pokrstený, sa spýtal, či v nebi stretne aj svojich predkov. Na negatívnu odpoveď kňaza zareagoval: „Radšej budem v pekle s ľuďmi, ktorých poznám ako v nebi s cudzincami.“ Obaja predstavujú vzor muža vyznávajúceho tradičné hodnoty, o ktoré sa dá bezpečne oprieť.
Pridávam, nech aj my dievčatá máme vzrušujúci zážitok z pozerania na heroické výkony hrdinov a vyberania si toho svojho favorita. Každá čarodejnica predsa vie ako narábať s mužským energetickým materiálom a potenciálom na realizáciu obsahu v ženskej nádobe svätého grálu. Ale dievčatá, pamätajte: „Silný chlap je najsilnejší sám.“ Aquaman (2018) v Lige spravodlivých (2017).
Fakt, čím ďalej tým viac ľudí trpí bludom, že sú superhrdinovia ako vo filme Sklenený (2019). Čo myslíte? Podarí sa psychologičke oslabiť „domnelé“ schopnosti vynikajúco strážených psychiatrických pacientov pomenovaním a uvoľnením ich detskej traumy na svetlo sveta?
A iná rozvedená žena so zatvoreným srdcom vyjaví inú pravdu: „Nič sa mi nechce a je mi to jedno!“
Hnev prekrytý bezmocnosťou vynikajúce to podhubie pre odhodlanie urobiť čokoľvek a zmobilizovať hlboko skryté sily ako Vdovy (2018). Ak sa zaujímate o tému zneužívania, tak V reťaziach (2006) s Christinou Ricci – dievčaťom z Addamsových rodiny – a skvelým blues Samuela L. Jacksona, Rebelka proti vlastnej vôli (2007) s Jane Fonda, Výmena (2008) s Angelinou Jolie alebo slovenský Únos (2017). Zo série severských filmov drsnou pravdivosťou zaujme Odkaz vo fľaši (2016) a Zložka 64 (2018).
O tele a duši
Nepodceňuje správy ani od jednej z kamarátok. Lebo ak veľa žien zatvorí svoje srdce, rodiť sa budú iba Zombie a ľudstvo naozaj zanikne.
Nosná idea sci-fi filmu Cena duše (2017) môže byť prorockou odhliadnuc od podprahovo podsunutej minulej genocídy židov. Ozaj, a to viete, že vôbec prvou sci-fi poviedkou bol Frankestein a zakladateľkou tohto moderného a obľúbeného žánru je sci-fi vizionárka (2011) Mary Shelley (2017)? Trhlinu (2019) je lepšie si prečítať. Aspoň pre všetkých s bohatou fantáziou.
„Čo pochádza z nenávisti, nepotláča sa nenávisťou, ale vyhasína sa láskou.“ – prečíta si na lístku v koláčiku ku káve.
Keď sa prelúskate úvodnými až dokumentárnymi scénami z bitúnku, objavíte to, čomu ani psychologička nechcela veriť a to v diagnostike ľudí fungovala na výbornú. Keď prijmete a dotknete sa tela, dotknete sa duše. O tele a duši (2017). Krehkým príbehom je aj Ďaleko od hlučného davu (2015) o vyzrievaní dievčenskej duše v ženskú. Zo súdka životopisných filmov pridávam ešte Gauguin (2017) s Vincentom Casselom. „Dokážeš ju urobiť šťastnou? Keď nebude šťastná, opustí ťa.“ Svokry dokážu byť kruto úprimné.
Ďalšej kamarátke (ako inak rozvedenej) vracia požičané knihy Duša Indiána a Charlesa Bukowského. Dala jej ich na prečítanie s motívom znechutiť ružovú predstavu života v Amerike. Sedia spolu v predajni nábytku a počúvajú Demis Roussos – Forever and Ever, Jane Birkin et Serge Gainsbourg – Je T’aime,…Moi Non Plus a ďalšie nezabudnuteľné perly časov minulých.
Posolí si doma pečený chlieb natretý kačacou masťou a pokračuje v surfovaní vo virtualite. Pinteres jej ponúka nové piny. Zabudne na čas. Vizuálne vníma len krásu – nábytku. Strojeno-upokojujúce relaxácie ju rozčuľujú, lebo postrádajú prirodzenosť a autentickosť v slovnom predčítaní. Ako podmaz na zaspávania použije dokumentárne filmy Elitné jednotky dávnych časov.
***
Introvert alebo extrovert na konci sveta?
Kalendár sa prehupne cez prvý jarný deň. V jednej chvíli pozoruje kúpajúceho sa muža v priehrade a hneď v ďalšej stretáva lyžiarov v kombinéze vychádzajúcich zo supermarketu.
Sníva sa jej niečo, čo hneď zabudne a budí sa na vetu v hlave: „Stačí vnímať jasné signály.“ Aké jednoduché. Zamrmle.
„Ešteže sa mi v noci neprisnili vety dávajúce zmysel a vrhajúce počas dňa do víru podivuhodných udalostí,“ – hovorí z nej Ego – „bola by som vydaná napospas osudovým silám a vety z ranného prebúdzania do večera zasa vyslovia ľudia, ktorých stretnem možno aj prvý raz a posledný raz v tomto živote. Počúvať postupne jednu vetu po druhej z vlastnej hlavy v rannom prebúdzaní v inom kontexte života od iného človeka je na zbláznenie!“
Jej myšlienky (konštrukty mysle) poletujú ako netopiere zamotávajúce sa do vlasov, čoby symbolu životnej energie. Nadobúda pocit, že sa nemôže slobodne a spontánne prejaviť, aby znova nebola zrazená k zemi. Päsťou zvanou Slovo. Myšlienkové konštrukty sú ako neviditeľné pavučiny. Čím viac sa nimi v živote riadi, tým viac sa stávajú jej železnou klietkou názorov, presvedčení, predsudkov až dogiem. Oslobodiť ju od posthypnotických sugescií môže len rytier rýdzeho charakteru a čistého srdca.
„Prečo?“ – pýta sa Rozum a Duša jej odpovedá – „Pretože, čo si neviem predstaviť, neexistuje. Čo si neviem predstaviť je iba slovom. Pretože reč ostatných z vonkajšieho sveta vnímam ako šum lístia v lese, a keď nadíde zlomový bod a očakávanie reakcie od vonkajšieho sveta, jednoducho popisujem, čo vidím. Čo sa mi zjaví v obraze pred vnútorným zrakom.“
– „Aha! To je ten jasný signál bez ohľadu na logickú náväznosť. Chápem.“
„Introvert vypočuje všetky argumenty zvonka a rozhodne sa podľa vlastného presvedčenia. Extrovert zhodnotí fakty zvnútra a rozhodne sa podľa situácie.“ (Pjér la Šé´z) Príjemne verbáne hypnotizujúci hlas ju upokojuje. Vedome pracuje na stíhaní termínov, podvedome búra klietku vytesnených metaprogramov. Ak sa mala rozhodnúť medzi hystériou (extrovernosťou) a schizofréniou (introvertnosťou), tak si odrazu nevedela vybrať. Slnečná energia jej elektrizovala telo dynamizujúcou silou a magnetická energia jej dávala pocit pohody, citlivosti a – zraniteľnosti. No nič, zostáva len naučiť sa s nimi pracovať a prepínať sa medzi protipólmi ako to dokázal „dobre socializovaný schizofrenik“ Carl Gustav Jung.
***
Záhada popolníka vyriešená
Toľko energo-informačného kľudu ako počas MS v hokeji už dávno neprecítila. Všetko je v najlepšom poriadku. Svet sa rúti do skazy! Ľudia potrebujú chlieb a hry v zanikajúcom impériu na starom kontinente. Automaticky vykonáva raňajkový rituál kávy s cigaretou ráno o deviatej.
– Ten pohár so špakmi vzali susedia z vedľajšieho vchodu. Videla som ich. Bol to presne ten zaváraninový pohár! – zakričí domovníčka a behom preletí okolo nej ako vždy.
Erika si spokojne vezme vlastný zaváraninový pohár na ohorky od cigariet a schová ho pod schody za zatvorenými vchodovými dverami bytovky. Záhada popolníka vyriešená. Medzitým, čo uplynula tmavá časť roka, sa jedna suseda odsťahovala, ďalšia rozišla s priateľom v dlhodobom vzťahu, iná je tehotná, ďalšia porodila, opitý sused dostaval dom, pred tým veselý zmrzlinár podstupuje chemoterapiu, nasťahovali sa noví farební susedia, v okrsku číslo 13 prebehli dvoje voľby, jedna petícia proti stavbe bytovky pre Rómov, ďalší sused ju opätovne niekoľkokrát požiadal o priateľstvo po zmazaní profilu na internete za verejné vyjadrovanie extrémistických názorov a ona sveter môže doštrikovať aj nasledujúci rok. Sériu filmotéky uzatvára Zelená kniha (2018) a Hašišbaba (2012). Po smrti poslednej žijúcej sestry starej mamy v decembri si uvedomuje, že v priamej pokrvnej línii po praslici (najstaršia dcéra, vnučka, pravnučka) je teraz tretia najstaršia v rodine a chlácholí sa, že mamininy bratranci a sesternice sú od nej starší.
***
Slnko sa lenivo ešte váľa v posteli tmavých mrakov nad jarnými zelenými poliami, lúkami a lesmi, akoby čakalo na Beltain v čase splnu v Býkovi, čoby skutočného počiatku svetlej časti roka podľa keltských a pohanských tradícií. Tento rok jeho počiatok spadá podľa gregoriánskeho kalendára na 18.5. Verím, že ďalšie tipy na filmy prídu až po Samhaine. Teraz nastal čas na audioknihy. Čas ovplyvniť realitu. Premeniť vizualizáciu želaní na realizovaný zámer.
