Kde bolo tam bolo, boli raz Vianoce a mladej rodine sa narodilo princiatko. Otec kráľ sa tomu potešil a usporiadal obrovskú hostinu, aby pozval svoje široko nenažrané príbuzenstvo a spili sa do nemoty. Aj malá princezná sa tešila. Všetci jej nosili čokolády, ktoré ľúbila a vedela, že mamička kráľovná sa čoskoro vráti aj s malým následníkom trónu.
Prišla aj zlá a chamtivá, stará kráľovná-svokra. S mladou kráľovnou sa nemali veľmi rady. Mladá jej totiž vzala jediného syna-kráľa, ktorý dotoval finančne jej kráľovstvo a ona ho obdarovávala opojnými darmi plných fľašiek, aby si udržala jeho nevšedne veľkorysú priazeň. Kým šťastný kráľ oslavoval, ona sa pod pláštikom pomoci upratania kráľovstva vybrala prekutať všetky skrine a zásuvky. Poprehadzovala všetky veci, pochválila sa, aké je to tu teraz krásne. Nepochválila sa tým, že našla vkladnú knižku na meno so sumou 5000 korún, ale začala kuť pikle. Omámila syna-kráľa opojným nápojom, otrávila jedinú dcéru-následničku trónu zabíjačkovou kašou a začala rozprávať o tom, že sa blíži koniec sveta.
Malú princeznú so slzami na tvári a mokrou sukničkou odviedol omámený kráľ do zamrežovaného väzenia a ponechal samote. Keď sa vrátila šťastne unavená mama-kráľovná s princiatkom domov, našla prehádzané a spustnuté kráľovstvo plne neporiadku. Mladý kráľ sa zahanbil. Spýtala sa ho na princeznú, tak ju išiel z väzenia vyslobodiť. Malá dievčinka ju po príchode do kráľovstva pozdravila: „Mama, daj mi penku.“ A mama zaplakala nad princezniným zúboženým stavom a ochorela.
Kráľovná s princiatkom odišla k dobrej víle, aby ju vyliečila a nechala smutnú princeznú so smutným kráľom doma čakať. Našťastie osud bol milostivý. Vrátila sa živá, zdravá a oni žili šťastne. Chvíľu. Potom ich totiž navštívila stará a zlá kráľovná. Oznámila im, že všetci zomrú, lebo zajtra príde koniec sveta. Ona potrebuje 5000 korún, aby jej požičali. Zajtra ich totiž nik už neminie. Všetko zhasne.
Mladá kráľovná však prekukla lesť, postavila sa a riekla: „Čo má prísť, príde. Keď koniec sveta nepríde, máme aspoň rezervu na horšie časy. Peniaze nedám.“ Ochránila svoje kráľovstvo pred hladom a súžením, ktoré hromami a bleskami chcela na nich pritiahnuť zlá svokra-kráľovná a vyhnala ju z kráľovstva. 5000 korún ich zachránilo pred hladom a chladom. A kráľ, kráľovná, princezná a princiatko si potom nažívali šťastne až do jej najbližšej návštevy a stretnutia na Vianoce.
Koniec príbehu. 🙂
Autobiografický príbeh inšpirovaný obľúbenými rozprávkami z detstva, napísaný 8.6.2015
Ps: Svokra-kráľovná a moja babka odvtedy prorokovala množstvo koncov sveta, medzitým zomrela, jej duša sa so mnou prišla rozlúčiť, a ani jeden z prorokovaných koncov sveta sa zatiaľ neudial. Ďakujem jej za existenciálny prístup k životu aj k finančnej energii a vážim si jej osud.
Pingback: Virtuálne zimné blues | Čarodejnica Zlatica