– Zabudla som ti povedať sen. – spomenula si mama, keď vystupovali z červenej Karkulky na dvore po úspešnej transakcii odvozu perín z peria do čistiarne v blízkom meste. – Zo soboty na nedeľu za mnou prišiel otec a povedal mi, že má od mamy pre mňa odkaz. Ja som pozrela a hovorím mu: „Kde? Veď tam nič nie je, len čistý biely papier.“ A odrazu všetko zmizlo.
– Hm, môj starý otec?
– Áno. S otcom sa mi ešte nikdy nesnívalo. – dodala, keď už sedeli za stolom v kuchyni. – A dnes sa mi pred tým obchodom s chlieb-pečivom zdalo, že vidím nebohého synovca. Čo to znamená?
Erika v duchu dúfala, že si duše mŕtvych nevolajú k sebe zasa živých a medzitým vybavovala cez mobilné zariadenie správy a plánovala pracovné aktivity. Keď odrazu zamrzla.
– Účtovníčka včera zomrela. – vypadlo z nej nahlas.
V momente zamrzla nielen telom, ale aj mysľou v čerstvých spomienkach z nedele.
***
– My sa poznáme. – vybehla pred oranžový dom na kraji jednej z vedľajších dedín žena, ktorá sa jej možno zdala povedomá. – Videli sme sa u Moniky. Ja som odchádzala a vy ste prichádzali.
– Spomínam si. Začiatkom leta. To sme ju obe videli poslednýkrát. – vzápätí sa zháčila. Slová predbehli udalosti, akoby ju už pochovávala. – Ako sa má? – zahovorila.
– Dúfajme, že sa z toho dostane. – odvrátila žena hlavu, akoby chcela zakryť mimiku tváre. – Už to nie je v našich rukách.
– Je to v rukách Božích. – pomenovala Erika nevyjadrené pocity oboch. Odovzdala zastupujúcej účtovníčke administratívne podklady a zamyslená sa pomaly poľnou skratkou medzi dedinami hompáľala na sedadle obchádzajúc autom jamy.
***
– Priniesla som nechtíkovú masť. – usmiala sa Erika na ňu v čase slnovratu, kedy majú nazbierané byliny najväčšiu moc. – Zabalila som ju ešte skôr ako som sa dozvedela o operácii.
– Takú robila moja mama! – zvolala Monika s radosťou v srdci.
Erika sa odvrátila, aby zakryla výraz svojej tváre. Možno jej mohla povedať, že sa jej mama ako anjel pripomína, ale nedalo sa jej. Len si v následnom rozhovore potvrdila fakt, ktorý jej povedala jej vlastná mama. Je bolesť, ktorá sa v mladom veku hlboko zapíše do duše a nikdy nevylieči.
***
Na Vianoce sa Monika mala sťahovať do svojho vysneného domu na krásnom pozemku pod lesom s letnou kuchyňou na sušenie bylín. V dedičstve, okrem iného, synom zanechala aj transgeneračný prenos zranenia zo straty mamy v rovnako mladom veku, ako ho zažila ona sama.
V pamäti jej zostane ako schopná odborníčka, ochotný človek a načúvajúca žena so šálkou lipového, šípkového či iného bylinkového čaju, podľa ročného obdobia, raz za kvartál.
***
Jedna Monika včera zomrela, iná Monika dnes oslavuje narodeniny.
– Na jej zdravie a nech sa v láske dožije tých ďalších v tejto 3D realite! – predniesla v duchu a tuhý obsah zdvihnutého pohárika s nealkoholickým zázvorovým likérom prevrátila do úst.
***
Vzala znova mobil a odpísala na správu záujemkyni o kúpu cirkulárky. Posledná vec po starom otcovi, ktorá ešte, jeho deťom – mame a ujovi, zostala.
***
PS: A vzápätí si spomenula, že jej dcéra písala svoj sen: „Snívalo sa mi, že si zomrela.“ zrolovala komunikáciu v aplikácii na dátum. Obligátne tri dni pred touto udalosťou, ktorá sa týkala smrti inej ženy-matky v téme straty mamy, nie jej samotnej. Hm, treba u nej popracovať na vyladení jasnovidnej prekognície, zapísala si do mysle… ale to je iný príbeh.
