Dvíham z ceste pred opravenou bránou k domu rodičov pomaly chladnúce telo čierneho kocúrika so skleneným pohľadom bez duše po návrate z onkológie. S ľútosťou a súbežne zármutkom ho ukladám na odporúčanie mamy do medze vedľa pooranej role. Nie, nebola to stratená Murka. Len mača, ktorého mi doniesli susedia s dobrým úmyslom mysliac si, že je to ona.
„Nechcela si ho, tak zomrel.“ prehĺbil pocit viny otec z vozíka. „Nájdi Murku!“ prikazuje.
Na návšteve u maminho brata objavujeme pred dverami „mačinec“. Šesť mačiatok a jedného kocúra. Mama-mačka sa nevrátila. Dve mačiatka sú čierne. Bolesť v duši vystrieda úsmev. Jeden život končí, iný začína. Odvtedy už nezatváram oči za volantom, keď vidím zrazené zviera na ceste. Je tam iba telo. Duša odletela. Aj moja úzkosť v srdci.
Tiene nového začiatku
Rada by som napísala: Doviezli mi posteľ. Týmto aktom končí zariaďovanie bytu a sťahovanie vecí doň. Pravdou v hrubohmotnej realite to však bude o pár dní. Potom mám už všetko. Aj tĺčik na mäso, aby som vyklepala kapustné listy na nočné obklady opuchnutých členkov. Ešte dokúpim zvon na čistenie odtoku v sprchovom kúte a konečne môžem začať pracovať. Ostatné veci prinesie čas bez aktívnej účasti rozumu a ega.
Tieňom radosti z nového bývania je bolesť zo straty. Začiatok sprevádzaný znameniami päť minút po dvanástej. Príchod pre posledné osobné veci z domu rodičov chvíľu potom, ako vstup na pozemok zrámoval mládenec, ktorý nezvládol jazdu na aute svojho otca počas hmlistej noci. Symbolický obraz astrálneho útoku s názvom: „Otvor tú bránu, lebo ju rozbijem“ v momente, kedy zatvorím prísun lásky pre tých, ktorých sprevádzam zo žiaľu nad odchodom milovanej mačky odo mňa. Osem rokov od jej príchodu do môjho života.
Láska je silnejšia ako smrť
„Životnej energie stále pod 10%, ale zato naplnenej bezpodmienečnou láskou. Poslanie splnené už pred siedmymi rokmi, tak si idem vegetovať a sprevádzať tých, ktorí o to požiadajú.“ prečítala som si vlastný komentár fotky aury z 28.11.2013 na fb. Po dvoch dynamických rokoch plných udalostí konštatujem, že vegetovanie a sprevádzanie iných (prenoso-protiprenosovo) je u konca. Teraz sa venujem už len svojmu rastu, odhodila som balvany, zrušila zaťažujúce telepatické prepojenia a žijem krásou a láskou. Idealistické želanie? Možno aj reálne.
Veď ako píše Robert Fulghum v knihe „Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole“:
„Verím, že predstavivosť je silnejšia ako vedomosť.
Verím, že sny majú väčšiu moc ako skutočnosť.
Verím, že láska je silnejšia ako smrť.“
Preto sa vraciam k sebe. Žijem krásou a láskou k sebe. A bez naivity, no s autenticitou znova súhlasím s Fulghumom:
„Nešetrite sebou. Existujú ľudia, ktorí od váš závisia, sledujú vás, učia sa od vás a berú si od vás. A vy to neviete. Možno nikdy neuvidíte dôkaz svojej dôležitosti, no ste dôležitejší ako si myslíte.“
V stridžie dni balím bylinkové vrecúška, získavam opätovne intuitívne vnímanie, pripravujem sa na anjelský seminár a plánujem v predvečer Lucie rituál ľúbostnej mágie. Sama. Chcete sa pridať? Nech sa páči. Lásky nikdy nie je dosť. Verím totiž v rozprávkové šťastné začiatky aj konce.
nádherné a pravdivdé, práve prechádzam rovnakým obdobím nadchádzajúcej straty blízkeho človeka
Príjemný neskorý večer…… zaujali ma Vaše slová z duše, ktoré Ste napísali……cítiť z písmen a viet, že to píšete úprimne …… noc má svoju moc …….. myšlienky mi prúdia dosť rýchlo a navyše je aj Lucii…. zaujímavý čas, ako píšete…..zaujalo ma všetko čo Ste napísali, Lásky nikdy nie je dosť, ale tej skutočnej, nie predstieranej……..možno by som sa aj pridal a trochu v tento magický čas prehodil pár slov s takou zaujímavou dámou ako Ste Vy, len neviem Váš mail… nebudem písať čo všetko ma trápi , ale rád by som aj ja veril tomu čo Ste napísali o rozprávkových šťastných začiatkoch aj koncoch……majte sa pekne …….