Tento román som čítala ako odľahčenú protiváhu hlboko filozofického Posolstva od protinožcov. Od jin k jang nájsť vlastný stred. Kniha obsahuje strhujúce situácie vyvolávajúce celé spektrum emócií a následne úsmev na tvári. Manželské historky okrajovo prepletené detektívnou zápletkou, kde návod na zabitie manžela znie ako vtip či neuveriteľný sarkazmus. Autorka, ako píše v závere románu, behom jeho písania utrpela niekoľko ľahkých zranení od manželov svojich kamarátok. Je jasné, že akákoľvek podobnosť postáv a príbehov s manželmi jej kamarátok je čisto náhodná.
„Všetci manželia si myslia, že sú bohovia. Len keby ich manželky neboli ateistky.“
Dobré kamarátky majú svoju spoločnú reč, ktorej rozumejú iba oni – Jazz Jardinová, bezdetná karieristka Hannah a uštvaná matka Cassie. V úvodnej kapitole po obvinení Jazz z vraždy manžela, jej zatknutí a uvedomení si, že niektoré informácie je lepšie nevedieť, nasleduje skvele popísaná znôška frustrácií manželky, vrátane tej sexuálnej, frustrácie. Prostredníctvom Cass sa dozvedáme zveličene okomentované situácie z bežného manželského života.
„Manželstvo je jediný typ vojny, v ktorej musíte spať so svojim nepriateľom.“
Tvrdí, že je na všetko sama, vydatá slobodná matka Cassie, typické dievča od vedľa. Popisom pripomína Bridget Jonesovú po niekoľkoročnom manželstve s dvoma deťmi bez orgazmu. Vraj život je jedna udalosť za druhou. Pre pracujúcu matku je život stále jedna rovnaká udalosť, odohrávajúca sa stále zas a znova. Kolom dokola, ale hrozne rýchlo. Deti je pre ňu jednoduchšie milovať bezpodmienečne, keď ešte nedokážu hovoriť. Po manželovom laxnom prístupe k pomoci v domácnosti usúdi, že pán IKEA má na svedomí viac rozvodov ako nevera. Potom večerný nežný náznak náklonnosti nemusí byť predzvesťou milostnej predohry. Za najväčší horor pre každú, bežnými starosťami zavalenú, manželku považuje Ruku. Ruku šmátrajúcu v posteli pod paplónom, predzvesť tretej šichty.
„Ospravedlňte ma zo zvyšku manželstva, lebo mám poruchu vernosti.“
Koniec vzťahu neznamená zlyhanie, skutočné zlyhanie je manželstvo, ktoré vyhorelo, ale ťahá sa ďalej v nude a horkosti. Aspoň pre Cass. Manžel Jazz zastáva iný názor: „Nevera je stratégia ako udržať manželstvo pri živote.“ Ospravedlňuje tým svoje činy. Ono rozpor mužského a ženského vnímania možno vychádza z toho, že ženy trávia viac času premýšľaním, o čom muži premýšľajú, než muži premýšľaním samotným. Pokiaľ činy neverníka zostávajú v rovine uspokojovania pudov, žena možno prehltne neveru namiesto semena, ale platí základné pravidlo: „Dôveruj svojmu manželovi, miluj svojho manžela, zbožňuj svojho manžela… ale všetko, čo môžeš, si nechaj napísať na seba.“ Inak spoločne nadobudnutý majetok hľadajte v bermudskom trojuholníku jeho mileniek.
Recept na šťastné manželstvo je dobre utajené tajomstvo.
Láska prichádza vo vlnách. Niekedy veľa, niekedy málo. Je ako predkrm, hlavný chod je rodina. Lenže: „Pred vstupom do manželstva je nutné prejsť školením bezpečnostných opatrení v manželstve. Na svete totiž nie je väčšie osamotenie – ako to v nešťastnom manželstve.“ Tak ako povedala Gloria Steinem: „Najistejší spôsob ako sa stať osamelou, je vydať sa.“ Jediný rozumný dôvod prečo sa vydať – uvažuje zranená a sklamaná Jazz – je ten, aby si žena mohla nájsť tajného milenca. Inak by bol život taká nuda, že by sa aj tak musela vydať. Z uniformnej predvídateľnosti manželstva treba uniknúť. Manžel je totiž niečo, s čím sa žena môže uspokojiť, keď už príliš zostarne na to, aby si držala milenca.
„Aj záporný výsledok dvoch núl môže priniesť kladný výsledok.“
Od suicidálnych myšlienok Cass: „Svetlo na konci tunela je reflektor lokomotívy a ja som priviazaná na koľajniciach.“ Cez skeptický postoj k psychológii, čo je asi jediná profesia na svete, kde klient nikdy nemá pravdu: „Podľa mňa sú rady rovnaké ako syfilis. Je lepšie ich dávať ako dostávať.“ S novým asertívnym presvedčením Jazz sa dostávame k podstate: „Pocit previnenia pre dospelú ženu je to isté ako rakovina pľúc pre fajčiara. Bokovka nedáva odpovede, ale mimoriadne dobre dáva zabudnúť na otázku – Prečo som sa vydala za toho sviniara?“ A objavíme motiváciu prečo zabíjať: „Posmrtný život naozaj existuje. Je to život po smrti manžela.“
Kniha plytko kĺže po povrchu ega. Nezaoberá sa príčinami. Kauzalita, resp. karma a jej učenie o príčine a následku, zostáva nedotknutá. Kniha je cestou, ako vystúpiť pozície obete a stať sa v pude sebazáchovy potvorou. Ale byť potvora ešte zďaleka neznamená byť čarodejnicou. V každom prípade text prešpikovaný bonmotmi uvoľní a pobaví. Inšpirujte sa nimi. Ja som sa inšpirovala v satanský deň Netopiera, deň očisťovania úmyslov a odpúšťania.
Katty Lette: Jak zabít manžela (a další šikovné tipy pro domácnost), JOTA Brno, 2008
