Existujú vraj knižnice, v ktorých si môžete objednať človeka s príbehom a vypočuť si ho. Pre vizuálne typy ľudí vo virtuálnom svete sú knižnice, kde si môžete stiahnuť alebo on-line pozrieť film z produkcie kinematografie. Môžete pri ich pozeraní zažiť inú a pritom známu realitu v priebehu dvoch hodín a pohladiť či vyliečiť dušu. Odborne sa tomu hovorí naratívna psychoterapia.
Vynahradila som si teda dlhoročnú filmovú absenciu z čias pozerania telepatického prenosu informácií cez symboly Na křídlech vážky (2002) alebo mysteriózneho Svět podle Prota (2001) a začala spoznávať najskôr mužský svet filmových príbehov.
Z masochistického súdka
„Najhoršie peklo je nepodarený život.“ značím si z filmu Jak přicházejí sny (What Dreams May Come, 1998) s Robinom Williamsom v hlavnej roli. Zobrazenie pekla s konštatovaním od cvokára: „Keď prijmeš jej skutočnosť, nie je cesta späť.“ Občas je výhra prehrou.
Krutý a vyjímečný (Cruel an Unusual, 2014) film o úľave vychádzajúcej z akceptovania viny a následného prijatia trestu. O úteche vychádzajúcej z bolesti, ktorá je zdanlivo vyslobodením. O tom, že môžeme prijať, čo sa stalo, ale nemusíme s tým žiť. Naozaj? Nádherne zobrazené peklo. Snáď očistec duše. V závere filmu premrhaný potenciál odkazu, avšak potenciál pilotného filmu k sérii filmových epizód s viacerými spirituálnymi líniami zostáva.
Téma starostlivosti
50 odtieňov lásky (nenašla som link, je z rady mojich obľúbených juhoamerických filmov) mi pripomína koľko obety a odriekania vyžaduje starostlivosť o starého a chorého človeka. „Ďakujem ti mami, že si mi to ukázala v starostlivosti o otca.“ Vo filme ju preukazuje syn otcovi dostávajúc sa prirodzenou starostlivosťou o starého, chorého a bezvládneho sociálne aj finančne na okraj spoločnosti. Podobná téma je spracovaná vo filme Nedotknuteľní (2011). Samozrejme postarať sa o handicapovaného milionára, ktorý ako bonus hľadá normálny prístup bez falošného súcitu zastierajúci túžbu po zisku, je iná káva ako skončiť obetou vlastnej sebarealizácie rodičovi v sračkách obrazne aj doslova.
Oddychovky
Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel (2013) – ak neviete ako funguje synchronicita a schopnosť žiť v súlade s dušou, tak presne takto. Meditatívne zahĺbenie do duševného vnútra a nasledovanie jeho hlasu u detinského starčeka vedie k sérií zmysluplných šťastných náhod. Alebo – vypusti blázna a normálny svet logicky usporiadanej society sa dodrbe. Hlavne, že karma funguje. „Vďaka ti otec za regresiu.“
Z Cizinca (2010) si odnášam vetu: „Mal som ho rád. Zakaždým urobil, čo som nečakal. Až raz urobil to, čo sa mi nepáčilo.“ WoodyAllenovská oddychová Půlnoc v Paříži (2011) ako únik zo všedne povrchnej každodennosti do fantazijného cestovania časom v obchode s nostalgiou. Jednoducho Paríž. Alebo – čoby som nenapísal scenár, keď už dovolenkujem v tak inšpiratívnom meste.
Poslední lovec čarodejnic (The Last Witch Hunter, 2015) krásne ukazuje krajinu tieňov osamelého bojovníka a moc, ktorú môže muž získať, keď ovládne srdce čarodejnice. Aspoň ja, na rozdiel od kamaráta som vyextrahovala túto informáciu. Samozrejme niekto môže dej filmu vnímať ako kresťanskú propagandu a niekto ako moc zašifrovanú v symboloch. Fakticky až vysporiadanie sa so stratou v duši, môže do života pritiahnuť novú lásku. No, ale ten červený športiak na konci je fakt klišé. 😉
…alebo za každým mužom hľadaj ženu
Ruby Sparks (2012) – keď spisovateľ stratí múzu, musí si ju vymyslieť. Len, čo sa stane, keď mu tá Múza začne pobehovať po dome, správať sa ako doma a mať dokonca požiadavky. Je to realita alebo blud? Nebezpečná metóda (2011), dvaja poprední muži psychoanalýzy a Sabina ako pacientka. Když Nietszche plakal (2007) alebo kto je vlastne autorom psychoanalýzy, keď je Boh mŕtvy? Muž na lane (2015) strhujúci vytrvalosťou iných pre realizáciou svojho narcistického sna. Birdman (2014) pre intelektuálov, ktorí tak veľa rozprávajú až z toho bolí hlava. Naopak Michael Kohlhaas (2013) s minimom dialógov, lebo to podstatné bez verbalizácie prebieha v duši. Láska aj nenávisť. Krásna ukážka ako funguje prekliatie zo závisti so životným dopadom na toho, kto závidí, aj na toho, komu závidí. V oboch posledných filmoch z energo-informačného hľadiska je badateľný vysoký stupeň vnútornej agresivity ohrozujúcej dušu až sa musí prejaviť vo viditeľnom svete.
Antonio Banderas nie je Paul Newman
Vikingové (1999) – neodporúčam. Príbeh o rodiacom sa ľudstve, aj keď archetypálnym by som film nenazvala. Skôr čistá americká agitácia v zmysle existujúcich konšpiračných teórií o moslimoch, ktorí zachránia európskych barbarov a kresťanská viera splynie s moslimskou, biela rasa sa zmieša s tmavou a porazia pozostatky ženského krvavého pohanstva. Sofistikovane jednostranné s akože zastieraním happy endom. Komerčne použité info z ezoteriky mi zdvihlo adrenalín a nenapravil to ani pohľad na hlavného predstaviteľa. Antonio Banderas nie je Paul Newman.
Magická realita
Bizarné situácie magickej reality v snímke Adamova jablka (2005) vystrieda francúzsky šarmantná Pena dní L´Ecumene-des-jours (2013). No a „náhodným“ omylom som sa dostala k tejto snímke: Taggart: Wavelength (hľadala som len film na tému fenoménu UFO), aby som si precítila strachom nasýtenú atmosféru zastierajúcu racionálne úsudky.
Adept a jeho zasvätenie
Posledná vlna, The las wawe (1977) úroveň spirituálneho povedomia zodpovedá roku uvedenia filmu na plátna kín a rovnako im zodpovedajú aj vtedajšie spoločenské predsudky, ktorými však žije ešte stále mnoho ľudí 21. storočia. Z psychoanalytického hľadiska môžeme hovoriť o zaplavení psychózou v transgeneračnom prenose, z ezoterického hľadiska na nepripravenosť adepta na zasvätenie.
Čo je realita?
Imaginárium doktora Parnase (2009) – Zažila som len zopár naozajstných guruov (ledva zrátam na prstoch jednej ruky), ktorí dokázali vytvoriť skutočné imaginárium, v reálnom živote, v reálnom čase a dokonca aj s časovým presahom. Film na niekoľkonásobné pozretie a sebaspytovanie, čo je vlastne dobro a čo zlo? Nebo a peklo? Čo je realita a čo fikcia?
***
Pre priaznivcov Americkej krásy tu mám ešte bonus. Núdzový východ (Revolutionary Road, 2008) nám bol odporučený ako študijný materiál na seminári Transakčnej analýzy pre sledovanie stupňov a foriem hier egostavov. Záverečné scény zúfalo bezmocného rozhodnutia ženy sa mi spojili s jedným príbehom z knihy Ženy, které běhaly s vlky. Žena pred dôležitým krokom totiž zakaždým dôkladne uprace. Filmové príbehy ženského sveta nájdete tu.
Pingback: Filmové príbehy - ženský svet | Čarodejnica Zlatica