Ďakujem za hviezdy na oblohe môjho života

V jedno decembrové popoludnie sedím v obľúbenej kaviarni a vnímam atmosféru dňa. Naposledy sme tu so spriaznenými bytosťami na červenej sedačke kreslili mandaly. Preletí mi myšlienka hlavou. Obľúbená čašníčka má voľno. Zaúča sa nová. Táto plynulá zmena mi narúša moje rozhodnutie utápať sa aktuálnych pocitoch. Kaviareň je momentálne totiž jediným miestom, okrem auta, kde som doma. Doma len sama so sebou. A doma môže predsa robiť zmeny iba domáca pani. Nie?! Voľkanie si v rozmrzenom naladení následne preruší odpoveď na moju ústretovú sms: „Nikdy nás nekontaktuj. Nechaj nás na pokoji.“

Dojedám horkú belgickú čokoládu a objednávam si čierny čaj Rosa d´Inverno. Mama ma zasa čaká a ja meškám pár hodín a neozývam sa. Sú to iba hodiny. Na 25-ročnú pauzu nekontaktovania sa a nekomunikácie už nemáme čas. Píšem ešte gratuláciu k narodeninám bývalej kolegyni, maminej rovesníčke. V mysli počítam, koľko bývalých a súčasných kolegýň, kamarátok a známych mi za tie roky zrkadlilo mamu.

Bydliskom som sa ocitla intenzívnejšie v rodičovskom prostredí, kde zostávam vždy malým dievčatkom s bujnom fantáziou a to aj napriek tomu, že mame sa znova jasnovidne zasnívalo a zostáva jej 10 rokov života. Nachádzam sa v priestore, kde mimozmyslové schopnosti sú prítomné, ale neprikladá sa im dôraz. S dôrazom sa vyzdvihuje hmotná realizácia a hmatateľné výsledky práce. Ďakujem rodičom, že mi ukázali, v čom všetkom ich napodobňujem a prijímam ich v sebe. Ďakujem, že ma učia informácie o iných získané telepatiou nečítať pre verbalizovanie inému človeku, ale bez verbalizovania na ich základe konať.

Prichádza ďalšia správa od bývalej spolužiačky ako jinová protiváha jangu v inej správe: „S úžasom som si uvedomila, aká si ty nádherná osoba. Vidíš svet krásne a nezvyčajne. Som rada, že som malou súčasťou tvojho sveta. Ďakujem. S hanbou som si uvedomila, že cez svoje vlastné ego som ťa nevidela.“  Protichodné správy, situácie aj pocity v krátkom časovom úseku. Tak príznačné pre ambivalentné prežívanie udalostí v tomto roku. Roku, ktorý končí. Môžem bilancovať. Bilancovať a ďakovať.

Mágia ako z filmu

Ďakujem Mame Stratených Detí, že mi umožnila prejsť adolescenciou v prázdnom byte umelcov v zahraničí oproti smutnému oknu onkologického ústavu, kde som doniesla dve skladacie stoličky z filmárskeho prostredia a sadla si raz na fotku Marilyn Monroe a raz Audrey Hepburn. Kde som mohla spať na zemi na karimatke pod obrazom Majstra a Magdalény. Ďakujem za precítenie zážitkov z čias vekslákov. Za poznanie, že ontogenetický vývin nemožno preskočiť alebo oklamať. Každého v určitom veku raz dobehne. Ďakujem za možnosť odstránenia kliatby na ňu uvalenej.

Ďakujem Princeznej Ladi, potomkyni uhorského šľachtického rodu za to, že mi ukázala deštrukčnú aj tvorivú a životodarnú silu lásky ženy k mužovi. Za to, že dôkazmi v kronike vypátrala existenciu rodového prekliatia, svojim životným príbehom demonštrovala jej silu a zásahom mnou sprostredkovaného energo-informačného pôsobenia som mohla vnímať zmenu. Ďakujem, že mi vrátila vieru v prácu, ktorej sa venujem. Ďakujem kolegyni z vedľajšej kancelárie za mimovoľnú konverzačnú otázku vypustenú na chodbe budovy: „Čo dávaš tým ľuďom na konzultáciách, keď sa za tvojimi dverami tak blažene usmievajú?“ Odsnímanú bezprostredne po náročnom stretnutí s klientom skúšajúcom nabúrať moje hranice a presvedčenia.

Ďakujem Duchovnej Majke za sprevádzanie procesom zmeny postojov rozvedenej ženy s dobrým manželom. S tým, s ktorým sa nerozvádza, lebo nepije, nefajčí ani ju nebije. Procesom zmeny jej postojov k rodinným príslušníkom v rodine, ktorú vytvorila, aj k rodinným príslušníkom v rodine, z ktorej pochádza. Ďakujem za vnímanie potenciálu samostatnej ženy schopnej postaviť sa na vlastné nohy, postaviť vlastný drevodom a zároveň žiť otvorená a v súlade duchovnými princípmi. Za vetu: „Keď už tretí deň rúbem drevo, bolí ma zápästie, tak viem, že potrebujem pri sebe chlapa. Len teraz aj viem, akého.“

Posol zvaný Animus

Ďakujem rogerián-Peťovi, že je tu vždy, keď potrebujem na chvíľu zažiť pocit pokoja a bezpečia. Ďakujem za okamihy sprostredkovania existencie duchovných znamení vo chvíľach, kedy som sa nechala pohltiť racionalizáciou. Za vedomie, že na načatú tému môžeme zdieľať rovnaké názory úplne prirodzene. Za úľavu na srdci, že je.

Ďakujem logotera-Peťovi za prejav súcitu, spolupatričnosti a upriameniu pozornosti na základnú životnú silu spájania a lásky. Ďakujem gestalt-Peťovi za ocenia, aká som skvelá v analyzovaní a vo vytváraní myšlienkových konštruktov. Ďakujem Ra-ovi, Ninjovi, Karmarušičovi a všetkým mužom, ktorí ku mne prichádzajú v rôznych roliach a červeno-čiernej mikine ako poslovia informácií mužského princípu, zvaného aj animus.

Čarovná Anima

Ďakujem mojej „staršej dcére“ Princeznej Dii za neúnavné otvorené otázky smerujúce ako šípy priamo k duši. Za sprevádzanie po možných a nemožných psychoterapeutických seminároch a výcvikoch, prezentáciu asertívneho prístupu a autentickosti prežívaného. Za príjemné, jedinečné a nezabudnuteľné posedenia v bratislavskej, pražskej i piešťanskej kaviarni a rozhovory, ktoré plynú ľahko ako v hudobnom duete. Za nádherné ocenenie, že ju napĺňam pokojom.

Ďakujem zároveň Lesnej Víle za výraznú vnímateľnosť spoločných minulých životov, magické chvíle v prírode, prezentáciu nefalšovanej ženskej sily – animy a spomínam na našu trojku v prostredí hotela s bizarnými doplnkami, zrkadlami a fototapetou oblohy nad oblakmi. V prostredí, kde sme do imaginárneho kotla hádzali myši, potkany a iné komponenty na imaginárny lektvar. A informácie lektvaru sa postupne napĺňajú…

Ďakujem Inej Čarodejnici z trojky za pozorovanie vývoja lásky, ktorá prišla sťaby blesk z jasného neba. Za precítenie zamilovanosti (z hľadiska psychoterapie choroba liečiteľná terapiou) spolu s ňou. Za to, že som mohla byť súčasťou jej stretnutia so životnou láskou verzus dekadentné tradície Vianoc. Ďakujem jej aj jej Tajnej Sestre. Jednej za reálny intenzívny kontakt, druhej za vyladenie na rovnakej vibračnej vlne. Ďakujem obom sestrám, za uvedomenie si hĺbky súrodeneckej lásky.

Hviezdy mihajúce sa na oblohe života

Ďakujem tiež, nielen Krásnej a Bohatej so Súcitným Srdcom a Vyháňačovi Démonov, no všetkým ľuďom od koní za lásku k zvieratám, prírode a za, pre mňa, oslobodzujúcu životnú filozofiu. Ďakujem Sise za trpezlivosť a vytrvalosť vo výučbe angličtiny. Jej chlapcovi Sufimu za slová v aute: „Milujem rýchlu jazdu. Pridaj!“ a krátke precítenie, aké je to byť matkou syna. Ďakujem tým ľuďom, ktorí na chvíľku, ale intenzívne zasiahli do môjho života v tomto roku, ktorí sa mihli ako hviezda jasná a duchom ma sprevádzali.

Ďakujem Učiteľke Jógy za sprostredkovanie mágie darovaného jablka od svamidžiho. Ďakujem Rene, ktorej priezvisko znie ako indická pieseň, že je. Ďakujem všetkým tým ženám – Janke, Evke, Jíre, ktoré dokážu absorbovať temno v duši ako protiklad svetla a lásky. Ďakujem Katke za spolucítenie a podporu. Ďakujem gestalt-Janke za precítenie anjelov v jej prítomnosti. Ďakujem Žene Dospelého Syna, ktorá dennodenne odovzdáva kompenzačné pomôcky ľuďom so zdravotným postihnutím, invalidom, dôchodcom a ich starostlivým príbuzným, za vetu prednesenú práve v tejto kaviarni: „Ďakujem za dnešný deň, otváram srdce láske a posielam svetlo do tvojho života.“ Zajtra začínam odznova.

Každý žije svoj život ako najlepšie vie a vzťahy tvoria činy, nie slová. Ďakujem M.E.M. za to, že keď ťa čítam, cítim sa bezpečne. Viem, že všetko je tak ako má byť a uľaví sa mi. Ďakujem osudu (podvedomiu) za skúsenosť života v časovej slučke podľa vzorca: „Zítra ráno vstanu a opařím se čajem.“ Pretože, keď niekoho poznáte, nie je spirituálno-informačný kanál voľný. Čistá informácia sa mení na zmes myšlienok a pocitov viazaných v čase (psychoanalyticky prenos-protiprenos). Ďakujem preto aj za tohtoročné Forest-Gamp-ovské zážitky: „Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš.“ A v hĺbke duše dúfam, že týmto zhodnotením rok 2014 naozaj končí, nie iba kalendárne.

Na PF-ko si ešte pár dní počkáte.

Ďakujem.