Je lunárny deň kvákajúcej žaby, deň triedenia kontaktov. Sedím za Outlookom. Jedny kontakty pridávam a iné mažem. Vzhľadom k počtu niekoľko stoviek a málu tvorivých impulzov mne vlastná schopnosť vytrvalosti skoro rezignuje. Siaham radšej k odloženej knihe a listujem v Novom snáři, Jak pochopit své sny od Ira Naam Husak a moje spirituálne Ja ma naviguje presne k výroku od Vivekananda v nej: „Neverme nikomu, pokiaľ sa sami nepresvedčíme. Pravda je iba jedna… len prefíkaní ľudia tvrdia: Je veľa právd a každý má tú svoju. Každý ma len svoj príbeh.“ Nastal čas príbehov smerujúcich k jednej pravde. Tých čítaných – zhruba pred poldruha rokom a reprodukovaných teraz.
Archaický román z oblasti ezoteriky
Ezoterický román Agnes Pilch: Nočné prízraky z roku 1993, ktorý vyšiel vo vydavateľstve NATAJOGA opisuje udalosti možno spred 100 rokov a hlavný hrdina popisom svojho života prevádza čitateľa mnohými záhadnými fenoménmi medzi nebom a zemou ako sú zblúdilé duše, cigánska mágia, astrálne cestovanie, automatické písmo bez toho, aby spomenuté pojmy boli použité. V súčasnej ezoterickej literatúre bežne používané názvy ako karma, čakry a podobne sú vysvetľované ako neznáme termíny pod textom.
Duchovný svet = astrálny svet
Každý z nás má fyzické a duchovné telo. Fyzickým vnímame to piatimi zmyslami hmatateľné a duchovným zasa to vnímané šiestym zmyslom – intuíciou. Astrálne telo je ako prijímacia stanica. Hmotne založení ľudia pociťujú v prítomnosti duchov strach. Pritom privolávajú svojim žiaľom dušu k rozloženému telu a kostiam v hrobe. Pokojný večný spánok po smrti pre nich znamená nevnímať duchovný svet ani po prechode na druhú stranu. Žijú aj zomierajú v duchovnej slepote.
Magnetizmus a viera
Kvalita vyžarovania človeka (stavu aury, resp. energo-informačného poľa) závisí od spôsobu života. Reptaním a nespokojnosťou duchovne klesáme. Akékoľvek trápenie je ovocím minulých skutkov. Sami sa trestáme, keď konáme zlé skutky, alebo vysielame zlé myšlienky. Keď posilňujeme iných vlastným magnetizmom bez viery, z toho vyplýva náhla únava. Keď posilňujeme zlo svojim hnevom (rozčuľujeme sa napríklad nad svetskou nespravodlivosťou) a vracia sa nám späť. Nie Boh alebo diabol – padlý anjel so slabou vôľou. Keď vnútornému diablovi nikto nedá svojim životom príčinu, aby konal zlo, sám sa vráti k svojmu Bohu, odkiaľ vzišiel. „Táranie o Bohu je mrhaním drahocenného času.“ Viera bez reálnych pozitívnych skutkov je totiž mŕtva.
Mágia astrálneho sveta
Každý má slobodnú vôľu, môže konať dobro alebo zlo. Podľa toho k sebe priťahuje svetlé alebo tmavé bytosti. Myšlienka sústredená na cieľ vytvára v astrálnom svete elementály zvyčajne nevedome alebo vedome čiernou mágiou (v preklade – akákoľvek manipulácia na získanie výhod, aj tá s dobrým úmyslom). V prípade negatívnych ideí ide o zneužitie tvorivej energie. Astrálne obludy žijú z mentálnych úmyslov ľudí žijúcich na Zemi. Posilňujú ich existenciu vlastnými negatívnymi myšlienkami. Sú to samozrejme iné entity ako duchovia mŕtvych. Stvorené elementály sa snažia po stvorení žiť ďalej. Vrhajú sa na svojich tvorcov, aby ich upevnili v rovnakých zlozvykoch a omyloch, aké páchali pred tým (napríklad drogová závislosť). Elementály a nízke duchovné bytosti žijú tiež z unikajúceho magnetizmu počas sexu. Prostredníctvom časti príbehu sa tu hovorí o zmyslovej rozkoši – sexe pre sex na generovanie požívačnosti, nie o láskyplnom splynutí dvoch milujúcich sa bytostí.
Tlkot srdca vesmírnej bytosti
Čítanie knihy bolo pre mňa príjemným zážitkom a možnosťou zopakovať si spirituálne základy bez prebíjania sa množstvom slovnej hlušiny a marketingových namotávok. A to aj napriek tomu, že z literárneho hľadiska o skvoste hovoriť nemožno a archaizmy občas vyvolávali úsmev. Rovnako sa dá polemizovať, či hlavný hrdina bol naozaj duchovný ochranca a inšpirátor Leva Nikolajeviča Tolstého. Do popredia som však postavila obsahovú pravdivosť, nie knižnú formu. Hlavný hrdina v príbehu umiera pre svet, aby sa dozvedel tajomstvá večného duchovného života a tie sprostredkoval ostatným hladným po poznaní. Lebo: „Vesmírne kvety očisťujú od nánosov fluíd a živia sa harmonickými zvukmi vesmíru. Vibrácie vesmíru sú ako tlkot srdca vesmírnej bytosti.“
Mestský šaman
Predchádzajúci knižný príbeh bol zdanlivo o láske. O láske, ako ju v jej nezrelej forme prežíval (či prežíva) snáď každý. Knihu Mestský šaman považujem skôr za príručku, po ktorej sporadicky opätovne siahnem a uvádzam z nej iba zopár poznámok. Najskôr však základné pojmy. Kto je šaman? Čo je šamanizmus? A aký je ten havajský šamanizmus? Šaman je liečiteľ vzťahov, čím je mocnejší, tým viac miluje (lebo sa menej bojí) a je mocnejší, lebo má viac sebadôvery. Šamanizmus je umením, nie sektárstvom. Havajský šamanizmus prezentuje, že láska je iba vtedy, ak človek miluje a je milovaný. Láska nie je pôžitok, sexuálna túžba, zámer, miera citov, závislosť alebo nebodaj nedostatok vitamínov. Láska existuje do tej miery, do akej je človek šťastný s objektom svojej lásky. No a mestský šaman aplikuje svoje liečiteľstvo v zastavaných oblastiach miest, sídlisk a obcí.
Stres = duchovný odpor
Šťastie pochádza z lásky, nešťastie zo strachu, hnevu a pochybností. Stres je odpor v emocionálnej rovine, prichádza zo strachu a hnevu. Odporujeme tomu, čoho sa bojíme. Odporujeme tomu, čo nás hnevá. Strach je očakávanie bolesti, jej projekcie do budúcnosti. Hnev je výsledkom zaužívaných predstáv a očakávaní. Hnev sa spája so svalovým napätím. Pocity viny s minulosťou. Mentálne odpor (niečo pokladáme za nesprávne) vytvára stres. Duchovný odpor – malý stres, keď necítime spojenie s miestom, kde bývame, keď veľa snívame, meditujeme, spíme a nastáva oddelený stav. Intenzita nešťastia závisí od miery emocionálneho, mentálneho a duchovného odporu. Intenzita šťastia závisí od toho, ako hlboko milujete. Seba, blízkych, ľudí okolo, miesto, kde žijete.
U liečiteľa zvaného Ra
Tu by som mohla v dnešný deň aj skončiť. Nielen preto, že konkrétne šamanské techniky úplného odpustenia sa môžete dočítať v knihe, ale aj preto, že práca na mysli vždy prebieha v spolupráci s telom a mňa čaká ešte fyzické cvičenie. Prípadne slovami, aké vypadli v momente, kedy sa obloha akvarelovo vpíjala do tmavých hôr v jednej zapadnutej dedinke juhozápadného Slovenska, z asketického liečiteľa zvaného Ra, v rozhovore po chiroprakticko-thajskej masáži, ktorá mala na mňa takmer demoralizujúci účinok po uvoľnení čchi zo zablokovanej krčnej chrbtice: „Je lepšie, ak je duša v tele ako telo v duši.“
Čo riešite vo svojej mysli vy? Dušu alebo telo? Duchovno alebo materiálno? Ste súčasťou srdca vesmírnej bytosti, alebo sa jej pýtate na príčinu bolesti fyzickej existencie? Žijete v šťastí lásky, alebo nešťastí strachu a hnevu na ňu, na neho?
Serge Kahili King: Mestský šaman, Slovak edition: Ikar 2007
Ahoj čarodejnica.Moje vyššie ja si tieto slová dnes naozaj veľmi túžilo prečítať. Prišlo mi to ako „billboard“ na ceste niekam. Čo k tomu dodať,že? O technike absolútneho odpúšťania mám čo to naštudované a odproseného, oľutovaného v praxi do bludu aj kúsok. S absolútnou úprimnosťou tajne aj verejne, bez akéhokoľvek strachu. Milujem seba, ľudí, vesmír či boha. Poradie nepodstatné. Základnou a takmer jedinou ideou môjho každého dňa je láska. Taká jednoduchá ľudská,k ľuďom ako takým. Čím intenzívnejšie ju prežívam,tým viac žiarim, čím viac žiarim, tým som viditeľnejšia, zraniteľnejšia. A môžem ťa ubezpečiť, že ma o tom mnohí dosť bolestivo ubezpečujú. No hádam ešte chvíľu vydržím, lebo aj zajtra je deň, aj pozajtra. Tak si idem rýchlo ľahnúť, nech už je zajtra. Zajtra budem mať nový príbeh.
Ahoj Lucia, potešil ma Tvoj komentár a inšpirovala si ma k zverejneniu jednej z techník starého havajského umenia „dávať do poriadku“. Každý deň začíname odznova.